Tomáš Kopecký
Zobudil som sa
Zobudil som sa mŕtvy. Len ľahký vánok, šepot sveta a ticho. Nevedel som čo mám čakať, čo bude, či niečo. Nič. Len ticho a pár náhodných spomienok na čokoľvek. Inak nič…
Pozerám sa na celý svet. A celý je môj - hoci si uvedomujem, že mi z neho nepatrí nič. Zoznam autorových rubrík: Poviedky, Pán Markus - moje svedomie/Rom, Reflexia, Kúl (Krátke útvary lyrické)
Zobudil som sa mŕtvy. Len ľahký vánok, šepot sveta a ticho. Nevedel som čo mám čakať, čo bude, či niečo. Nič. Len ticho a pár náhodných spomienok na čokoľvek. Inak nič…
Dlho som premýšľal, načo sa vlastne ľudia rodia so zrakovými orgánmi, keď ich vo väčšine prípadov za celý svoj život vôbec nepoužijú. A práve naopak veľa tých, ktorí do daru nedostali oči, vidia o to lepšie a pozerajú sa mnohonásobne intenzívnejšie…
Všimol som si, že je v móde istý druh dámskeho nohavicového oblečenia, ktoré by som osobne nedoporučil ani cirkusovým princeznám.
Každé jedno dieťa, bez rozdielu farby pleti, bez rozdielu materiálneho zabezpečenia sa narodí bez akéhokoľvek očakávania. Má len úzku škálu potrieb, bez ktorých neprežije. Jesť, spať, kakať, objavovať a mať pri sebe milujúcu bytosť - bytosť preto, že dieťa môže kľudne vyrásť aj medzi opicami a prežiť život bez očakávaní. Je na rodičoch aby ukázali dieťaťu, že existencia a bytie zavisia len na veľmi málo veciach...
Volám sa Emil. A som kapor. Vianoce sú pre mňa niečo ako pre podnikateľov daňové obdobie. Až na to, že neprichádzam o ťažko zarobené peniaze, ale o život.
Ďakujem všetkým ľuďom, ktorých okolie označuje za „postihnutých" či „mentálne zaostalých". Keď sa človek nachádza v ich blízkosti a začne si uvedomovať pri kom vlastne stojí, väčšinou je schopný si uvedomiť, že práve zistil význam slova „čistá duša".
Vždy som uvažoval nad tým, ako krásne sa v priebehu pol storočia z obehu vytratili málo, alebo vôbec nepoužívané nízkohodnotové mince.