Zobudil som sa

Autor: Tomáš Kopecký | 29.7.2014 o 10:22 | Karma článku: 4,32 | Prečítané:  2108x

Zobudil som sa mŕtvy. Len ľahký vánok, šepot  sveta a ticho. Nevedel som čo mám čakať, čo bude, či niečo. Nič. Len ticho a pár náhodných spomienok na čokoľvek. Inak nič…

Zobudil som sa mŕtvy. Len ľahký vánok, šepot  sveta a ticho. Nevedel som čo mám čakať, čo bude, či niečo. Nič. Len ticho a pár náhodných spomienok na čokoľvek. Inak nič…

Zobudil ma letný, teplý vánok slnka, ale napriek tomu, že by všetkých potešil, mne nedal nič. Len zima. Zima na koži, zima v srdci. Zima všade. Raňajky už sú pasé, obed je v chladničke, ale nechutí mi. Dnes chcem zomrieť a nechcem už nikdy viac pokrytcov, nechcem samovrahov, kurvy ani šmoulov. Chcem aby to bolo všetko ako predtým. Spokojný chlapec, malé mesto, veľa známych. Niektorí z nich ma nazaj poznajú. Je ich málo. Ako kaprov v tichom oceáne. Nemám nič. Len ticho.

Viete kto som bol? Ak je Vaša odpoveď „áno, viem“ mýlite sa. Neviete. Nikto to nevie a ani sa to nedozvie. Mám svoje tajomstvá a som sám v sebe tak hlboko kam sa vy nikdy nedokopete. Ani to nie je možné.

Som vo svojej podstate ako vy, len iný – vnímam svet ako malú súčiastku a okolo mňa stále plávajú nedokončené diely, slabí stavitelia chrámu neodviedli svoju prácu ako mali. Dúfám, že sa nehneváte, ľudia, ale mal som toho dosť. Dosť pochýb, obáv, stresu, sveta… Tak som tu a píšem aby som bol aj keď nie som. Zvláštna paralela.

Milujem sám seba, som narcis ale už to ďalej nezvládnem – som chaosík, záchvatko a ak ma nepoznáte, mám rád pieseň Fly the way od – to by malo byť jasné, sme skoro ako dvojčatá, ja, dredy a čierna farba. Čistý JA!

Chcete vedieť  čo sa vlastne stalo? Nič. Len to ticho a chlad.

Logická otázka: kam by ste sa stratili, keby Vám nikto nerozumel a Váš svet by bol o miliontinu menší ako gombík? Šli by ste na piknik? Surfovať na Pálavu? Piť? Ja som tu a teraz a odchádzam, už ma to omrzelo, tie všetky falošné ksichty, pretvářky a priatelia, ktorí Vás vymenia za lajnu pika. Načo som tu? Pre potechu? Len aby som bol? Nemusím tu byť a aj tak Vám budem chýbať iba chvíľku, potom čšúúú mojééé, len spinkaj, hlavne nerieš čo riešime my. Alebo to rieš s nami, poď, si kamarát, my ti dáme pomocnú ruku. A dali ste mi. ďakujem tým, ktorí mi nepriali, naučili ste ma, že som slobodný a ste mi ukradnutí ako Snickers zo supermarketu.

A teraz? Čo je so mnou? Spýtajte sa ľudí, ktorí ma poznali, ale hľadanie bude ťažké, nebolo ich mnoho, iba ja sám, takže – priatelia – byť na svete bez priateľa je ako umrieť sám, a preto – ďakujem. Hviezdam, osudu, životu, náhode, svetu… žil som. Krátko, ale predsa…

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.


Už ste čítali?