reklama

Pán Markus - moje svedomie (Obraz 2 - Háló! Vydavateľstvo?)

Ďalší z tých krásych snov, po ktorých sa Vám nechce vstať, nechcete sa prebudiť do reality a najradšej by ste si pod perinou naťahovali pinďúra ako malý chlapec, ktorý práve zistil, aké rôzne tvary sa z neho dajú vytvoriť.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Otvoril som si okno v pravom dolnom rohu obliate od večerného šampusu a s úžasom som hľadel do Martinskej ulice. Ľudia už cupitali po chodníkoch a hneď od rána sa zakopávali do svojich stereotipných každodenných bunkrov. Pán v baretke si odpľul na prechode, paní s kočiarom na neho zakričala niečo o kvapůčkovej infekcii a potom ďalej odhadzovala použité papierové vreckovky do trávy. Rozosmial som sa. Robin, ležiaci o dva metre ďalej zabalený do paplóna ako penis do kondómu niečo zamrmlal v basovej tónine, nahlas si vzdychol a rozhodol sa naďalej si otláčať švíky vankúša na svoju alkoholom strhanú tvár. Na ľavom líci mal malú jazvu - dobre som si pamätal na tú príhodu. Ja som si vtedy rozbil hlavu, on si zjazvil tvár. Doteraz neviem, kto dopadol lepšie. Moju jazvu neblo vidieť, ale on s tou svojou na ksichte vtedy nadobudol dojem tvrďáka a využil to vo svoj prospech.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Usmieval som sa nad aktuálnou situáciou, nad spomienkami a ako vždy aj len-tak-všeobecne pre dobro ľudstva.

Zhlboka som sa nadýchol a rozkašlal sa. Včera som to prehnal s tým jointom. A s tým druhým a tretím tiež. S Robinom je ťažké zastaviť sa na „vysnívanom" húličšskom bode G. Keď sme spolu, vždy sa dostaneme až po dvojíté wé. Pablo s Mexika by mal s nás dvoch nesmiernu radosť.

- Robine vstávej, musíme jít!

- Nasrat! Mě se nikam nechce. Jdi tam sám.

- Vstávej Robine! Nebo ti naplácám! Povedal som mu to s elegantnou lišiackosťou, ktorú veľmi dobre poznal a vedel, že teraz naozaj nežartujem a že som schopný ho obliať vriacou vodou, keď to bude nutné.

- Jó, vždyť už jdu, vole!

Ešte som sa na chvíľku zadíval von oknom, tieto ranné okenné ságy som mal vždy rád a vedel som si ich vychutnať do posledného detailu. A ani tentoraz som sa nesklamal. Kurva z vedľajšej ulice práve vychádzala zo supermarketu. Tipoval som ako v stávkovej kancelárii:

pivo, dva rožky, paštéka, Kola a krabicové víno. Dva kusy.

Niekto, kto má moc zahrávať sa s ľuďmi jej vytrhol tú reklamnú igelitku z ruky a rosypal jej obsah na chodník. Aj kurvu rosypal vedľa nákupu. Môj odhad obsahu igelitky za desať bodov. Čiže Karol - kurva desať nula! Dnes ráno ma má niekto neuveriteľne rád! Zasa sa mi zdvihli kútiky a okno som radšej zatvoril aby som to s tou škodoradosťou nepreháňal.

- Jdeme nebo co? Ty na mě tady tlačíš, nenecháš mě pořádně ani vyspat a teď si tady kalkuluješ s osudem!

- No ty seš mi ale borec dneska hned z rána! Právě jsem se pobavil na účet tvé přítelkyně

- Koho?!

- Pamatuješ tu šlapku, cos po ní chtěl aby ti vykouřila za dvacku?

- Jo, prý mi za dvacku plivne do ksichtu. Píča.

- No tak přesně ta se před malou chvilkou rozplácla na chodník i s nákupem!

- Vole! A proč si mě nezavolal?

- Protože sis právě dával tampón lásko.

Spolu sme sa rozosmiali a s obrovskými iskričkami v očiach, spôsobenými jednak krásnym ránom a zároveň veľkým množstvom THC a alkoholu zišli po schodoch a začali našu dlho očakávanú púť spojenú s hľadaním vydavateľstiev, ktoré by aspoň kúskom oka zavadili o moju knihu.

 

Lauru s malým som nechal v Brne. Ale okrem toho, že som na nich neustále myslel, mi ich pripomínala každá jedna mamička s kočiarikom. Až sa mi uľútostilo a zacnelo za domovom.

- Ty brečíš? Neměkneš na mladý kolena vole?

Robin bol v rámci otázok, odpovedí a téz vždy niekde úplne inde ako ostatok zemegule. Každá jedna veta obsahovala sarkazmus, iróniu a ostrovtip a už dlhé roky nedokážem pochopiť, ake sa môže niečo také narodiť. V poslednej dobe sa už o to ani nesnažím. Už pred rokmi som sa naučil vnímať svet s toľkých uhlov, že aj špičkový snajper by mal problém nezlomiť si väz.

- Ne Robine, jenom jsem si vzpomenul na Lauru a Marka. Uvědomil jsem si totiž, že můj život se nemění. On se jenom dotváří k obrazu mému a právě to mě někdy desí. Je to opravdu takhle jednoduché nebo je to jenom chvilková slabost lidstva?

- Co to meleš ty kecko? Tak pán je zamilovanej a úplně mu to hráblo ve třiceti! Hele, Karle, já jsem sem přijel - s tebou aby sme někoho našli. A ty, místo toho aby ses soustředil na hledání, se soustředíš na mimosmyslové vnímání? To mě poser, ty seš normálně magor vole!

Vždy som mal rád tie jeho kecy okolo všetkého. Za normálnych okolností toho veľa nenahovoril, ale keď nastala správna chvíľa,vhodná atmosféra a trošku sa na neho zatlačilo neprirodzenou cestou, stálo to za to a bol naozaj skvelý rozprávač aj poslucháč. Len miestami vždy niekoho so svojho okolia svojimi narážkami pobúril, znechutil, otrávil, nasral.

- Jó, tak jako magor ti teď řeknu jednu ohromě podstatnou věc! Zazvoň, vole! Jsme u vydavatelství!

 

¶¶¶

 

Bol to asi tvrdý omyl. Háló, hľadáme vydavateľstvo! Hučali sme do prietoru ako sa len dalo. Zvonček nezvonil, vstúpili sme do vytúženého chrámu, ktorý skôr pripomínal mega iglu. Iba biele steny, strop kopulovito ukončený a ozvena vracajúca sa späť k majiteľovi ako bumerang.

- Páni, čo sa deje? Zablúdili ste?

Ja aj Robin sme sa pomaly otočili, a tento náš pomalý, obozretný úkon pripomínal scénu s amerického hororu, kde sa dvaja študenti pokakajú od strachu, keď si uvedomia, že za nimi stojí Džek Rozparovač s kuchynským nožom.

Očividne sa nám obom uľavilo pro zistení, že dotyčný Ďžek je Paľo - the policajt so služobným číslom 655 891 z odznakom veľkým ako panvica, pretože aj on si očividne z hlboka vydýchol, keď zistlil, že nie sme masoví vrahovia, ani utečenci, ani tunajší narkomani ale obyčajné dve individuá, ktoré naozaj zablúdili.

- My hľadáme vydavateľstvo, pane.

Očividne ho prekvapilo moje koncovetné oslovenie, pretože narástol o pol metra a zostal pyšný.

- Tak to ste jedni z tých, čo tu stáli vyjavene presne ako vy dvaja.

- Neviete nám poradiť?

Keď som si spetne prehrával svoje odpovede, pripadal som si ako piatak, ktorý nevie, kde je jeho triedna ani trieda.

- Chalani, ja vám neporadím. Máte prístup na internet?

Nie. Máme len telegraf zahrabaný v batohu pod ponožkami a vysielačku na deväť metrov! Tie jeho posledné vety mi vrátili sebadôveru a relitu mi buchli rovno do tváre, dva centrimetre nad nos a bolo jasné, že s pánom big P. sa rozlúčime.

- Nechajte tak ujo, prvá babička kráčajúca na troch nohách so spomienkami z prvej svetovej nám snáď poradí viac.

Kým si uvedomil, že som z neho v tejto trojkusovej spoločnosti urobil totálneho magora a zaostalca, my sme odpalovali dnešného prvého šluka z fajky v tvare lysohlávky za rohom mestského divadla. Smiali sme sa, aj keď sme žiadne ďalšie vydavateľstvo po ceste nenanši. V stánku kúsok od divadla sme si dali horúceho psa a veselo pokračovali cestou-necestou, uvedomujúc si, že deň práve začal a zaručene tak rýchlo neskončí. Robin bol ticho a ja som si bol istý, že sám sebe práve ďakuje, že zostal nemý a vychutnával si tie pocity ako štyridsiatnička orgazmus.

Tomáš Kopecký

Tomáš Kopecký

Bloger 
  • Počet článkov:  24
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Pozerám sa na celý svet. A celý je môj - hoci si uvedomujem, že mi z neho nepatrí nič. Zoznam autorových rubrík:  PoviedkyPán Markus - moje svedomie/RomReflexiaKúl (Krátke útvary lyrické)

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu