Tomáš Kopecký
Zobudil som sa
Zobudil som sa mŕtvy. Len ľahký vánok, šepot sveta a ticho. Nevedel som čo mám čakať, čo bude, či niečo. Nič. Len ticho a pár náhodných spomienok na čokoľvek. Inak nič…
Pozerám sa na celý svet. A celý je môj - hoci si uvedomujem, že mi z neho nepatrí nič. Zoznam autorových rubrík: Poviedky, Pán Markus - moje svedomie/Rom, Reflexia, Kúl (Krátke útvary lyrické)
Zobudil som sa mŕtvy. Len ľahký vánok, šepot sveta a ticho. Nevedel som čo mám čakať, čo bude, či niečo. Nič. Len ticho a pár náhodných spomienok na čokoľvek. Inak nič…
Dlho som premýšľal, načo sa vlastne ľudia rodia so zrakovými orgánmi, keď ich vo väčšine prípadov za celý svoj život vôbec nepoužijú. A práve naopak veľa tých, ktorí do daru nedostali oči, vidia o to lepšie a pozerajú sa mnohonásobne intenzívnejšie…
Všimol som si, že je v móde istý druh dámskeho nohavicového oblečenia, ktoré by som osobne nedoporučil ani cirkusovým princeznám.
Každé jedno dieťa, bez rozdielu farby pleti, bez rozdielu materiálneho zabezpečenia sa narodí bez akéhokoľvek očakávania. Má len úzku škálu potrieb, bez ktorých neprežije. Jesť, spať, kakať, objavovať a mať pri sebe milujúcu bytosť - bytosť preto, že dieťa môže kľudne vyrásť aj medzi opicami a prežiť život bez očakávaní. Je na rodičoch aby ukázali dieťaťu, že existencia a bytie zavisia len na veľmi málo veciach...
- Ty debil! Si sľúbil, že zavoláš, že sa dohodneme! A?! - Marta ma vedela vždy dosť rýchlo a plnohodnotne uzemniť. - Si neschopný čurák! My sa na teba spoliehame a ty sa chováš ako hovado najväčšieho kalibru!
Prebúdzať sa vedľa ženy, ktorá pre Vás znamená život, lásku, nehu, dôveru, príťažlivosť a všetko okorenené nebeskou krásou je tá najkrajšia vec, akú pod slnkom poznám.
V noci sa mi moje spomienky rozhodli vrátiť sa ku mne formou flešbeku. Unavený som doslova odpadol vyflešovaný do postele. Bol som späť na ulici…
Volám sa Emil. A som kapor. Vianoce sú pre mňa niečo ako pre podnikateľov daňové obdobie. Až na to, že neprichádzam o ťažko zarobené peniaze, ale o život.
- Zavolaj Renému a Matre, sľubila som im, že im dame vedieť ako to dopadlo s organizáciou tej oslavy ich narodenín. - Laura vždy presne vedela ako ma čo najpresvedčivejšie a rýchlo zobudiť. Keby som mal po ruke bejzbolovú pálku, dal by som v sekunde houmran.
Ďakujem všetkým ľuďom, ktorých okolie označuje za „postihnutých" či „mentálne zaostalých". Keď sa človek nachádza v ich blízkosti a začne si uvedomovať pri kom vlastne stojí, väčšinou je schopný si uvedomiť, že práve zistil význam slova „čistá duša".
Vždy som uvažoval nad tým, ako krásne sa v priebehu pol storočia z obehu vytratili málo, alebo vôbec nepoužívané nízkohodnotové mince.
Ďalší z tých krásych snov, po ktorých sa Vám nechce vstať, nechcete sa prebudiť do reality a najradšej by ste si pod perinou naťahovali pinďúra ako malý chlapec, ktorý práve zistil, aké rôzne tvary sa z neho dajú vytvoriť.
Pootvoril som oči, chcel som zistiť, prečo to so mnou tak hádže a kde sa moja aktuálna existenci práve nachádza. Autobus. Ako prvé sa mi z čela vydrali tri kvapky potu spôsobené stresom a náhlou panikou nepodložená domnienka, že som prešvihol svoju zastávku. Oči sa mi rozšílili ako keby som práve videl príslušníka Talibanu s rozbuškou. Začalo mi spracovávať dáta a konečne som sa prispôsobil realite. Jednoducho povedané - v tú chvíľu som sa našiel. Zostávala mi ešte jedna zastávka. Pot sa mi vsiakol späť do hlavy. Vnútro sa mi upokojilo a maník s rozbuškou tiež odišiel. Vystúpil asi niekde pred letiskom.
Začal som písať knihu. Práve som roznášal teplé nápoje po výstavisku, keď som sa zastavil, zasekol, položil tácku a vehementne sa pustil do realizácie literárneho útvaru, ktorý sa mi začal rodiť v hlave. Oplodňovali ma tisícky spermií v podobe myšlienkových iskier, ktoré chceli rad za radom oplodniť můj mozog a splodiť krásne dieťa. Dostal som padáka. Na výstavisku si už teplé nápoje neroznesiem...